Cesta za vysnívanou prácou
Po mnohých zaslaných žiadostiach do európskych NGOs (neziskoviek), hodinách vymýšľania motivačných, ktoré ktovie či niekto čítal, som vyskúšala poslať žiadosť s ďalším motivačným aj do medzinárodnej organizácie IHF, ktorej hlavným cieľom je učiť chudobné deti a učiť svet o tom, že takéto deti existujú. A po 5 mesiacoh príprav, plánovania, vybavovania som sa ocitla na Bali. Organizácia má 6 centier (Keňa 1x, Thajsko 1x a Indonézia 4x). Jasné, že som si vyberala destináciu aj podľa toho, ktorá sa mne najviac páči. Ľudí potrebujú na každé miesto, no keď už do tejto cesty investujem väčšinu svojich úspor, myslím, že výhody by mali byť vyvážené ako pre mňa tak aj pre tých, ktorým budem venovať nadchádzajúce 4 mesiace. Ja som si túto rovnováhu v hlave urobila a tak môžem s čistým svedomím dať svojmu životu príchuť dobrovoľna :)
29.01.2014 01:00 GMT
Môj trip do teplých krajín sa začal. Keďže predodchodová lyžovačka ma obrala o hlas, dala som svojej ceste krycí názov: "cesta za hľadaním strateného hlasu". Snáď mi 2 a pol dňa cestovania pomôže a úchylný hardrockerský akcent sa zmení na môj ľúbozvučný hlas a nebudem sa hanbiť vypýtať si drink.
Sedím si tak v príletovej hale na Luton Airport, vzájomne sa nenápadne pozorujem s ďalšími týpkami posedávajúcimi vôkol a rozmýšľam čo tak so zostávajúcimi 2 hodinami. Tak si zhrnieme ako mi to cestovanie zatiaľ ide.
Večerný let z Bratislavy do Londýna bol v pohodičke, 30 minútové meškanie ma v tomto prípade ozaj nenasralo, keďže mi aspoň trošku skrátilo 17 hodinové čakanie na ďalší let. Ale tiež si uvedomujem, že najťažšie etapy ma ešte len čakajú. Dostať sa v ranných hodinách z Luton Airport na Heathrow Airport a nestratiť sa, to bude sranda s tými chabými infoškami z internetu. No predpokladám, že keď som sa nestratila na akejkoľvek poľskej vlakovej stanici, tak toto zvládnem. Hlavne, že mi počasie praje - fučí, prší, presne na cestovanie Londýnom s niekoľkonásobným prestupovaním. Juuj!
Nevadí, mňa hreje pocit z toho kam smerujem :)
29.01.2014 07:30 GMT
Sedím si tak v odletovej hale na Heathrow Airport, vzájomne sa nenápadne pozorujem s ďalšími týpkami posedávajúcimi vôkol, rozdiel oproti Lutonu je však ten, že moje sebavedomie je o 5 levelov vyššie po zistení, že poznám smery autobusov lepšie ako londýnsky autobusár a na prvý šup som trafila presne kam bolo treba (to sa mne teda ozaj nestáva!). Teraz, keď to tu tak píšem, je mi jasné, že po toľkých úspechoch musí nasledovať katastrofa. Preto sa tomu teším ako sa len dá.
A ako som to vlastne cestovala po Londýne?
Z Luton na Heathrow sa dostanete niekoľkými spôsobmi. Ja som si vybrala autobusy Arriva / Greenline.
Tu si môžete pozrieť cestovný poriadok. A ďalej krátky návod ako si urobiť noc dobrodružnejšiu a pritom ušetriť niekoľko libier.
Postup: V autobuse A z letiska Luton Airport som si kúpila single ticket na Bricket Wood (cena: £6.50) a hoci som musela na Luton Interchange zastávke prestupovať, tento lístok platil aj ďalej, stačilo ho ukázať šoférovi pri nastupovaní. Kufor bol free. Viezla som sa cca 25 minút (nad ránom o 4 to bolo bez traffic jams) a potom nečakane autobusár zastavil na 2-prúdovke, kde som si ledva všimla opustenú zastávku - Bricket Wood, Black Boy. Možno ak nebudete cestovať v noci ako ja nebude to také strašidelné, ale ja som chvíľu rozmýšľala či vôbec vystúpim. Odporúčam si však dopredu naplánovať časy autobusov, aby ste tu neostali visieť hodinu, ale len nejakých 15 minút. Počkala som si na bus 724 (cena: £8.50), ktorý ma doviezol priamo na Heathrow Airport Central Station, odkiaľ som sa pešo dostala k terminálom 1,2,3. Mne to však letelo z terminálu 4, ktorý je úplne mimo, rovnako ako terminál 5. Našťastie tu premáva autobus 555, ktorý zadarmo vozí k terminálu 4. Len treba vodičovi povedať kam idete, na ostatné zastávky sa totiž kupuje lístok.
Takže konečná cena: £15, pričom priamy bus National Express medzi letiskami Luton a Heathrow Terminal 4 stojí £21.90 (online booking).
zastávka Bricket Wood, Black Boy, Londýn
Po prebdenej noci s očami à la pomlčky, ale dobrým pocitom, že som kde treba, počkám ešte pár hodín na ďalší let a už sa nechám len obskakovať letuškami a letušákmi z Qatar Airways.
30.01.2014 22:00 GMT +8hrs
Môj let ekonomickou triedou ma príjemne prekvapil aj nad veľké očakávania. Začiatok s pohárom vína a orieškami ma uistil, že mi budú tie 3 etapy letu (dokopy 17 hodín) aj málo :) Juj veľmi som si užila to obskakovanie, stále niečo v ruke, v ústach, parádna hudba, čerstvé novinky aj filmy sa dali vybrať. A keď sa mi naskytla ešte aj príležitosť mať 2 sedadlá vedľa seba voľné, mohla som dobehnúť tú minulú noc bez spánku.
Môj let z typického Londýna sa zástavka od zastávky len lepšil a postupne som dávala dole vrstvu za vrstvou. Na letisku v Dohe, Qatar sme prileteli okolo pol noci do príjemných 21°C, áno bola som len v klimatizovanej letiskovej hale, ale tých pár krokov po vonku ma presvedčilo, že neklamú. Na rozdiel od skoro prázdnej Heathrow odletovej haly bola tá v Dohe prepchatá až až. Tešila som sa, že sa trošku poprechádzam po letisku a vychodím tie 4 chody z lietadla, no hneď som si to rozmyslela po prvých 20 metroch. Skoro ma trafila "šabla" fialovo-zeleno-vyzerajúceho mladíka, tak som sa išla pekne späť posadiť a počkať na svoj let do Singapuru.
odletová hala na letisku v Dohe
Let do Singapuru v rovnako príjemnom znení, ako v prvom prípade. Príjemnejší však o fakt, že lietadlo bolo naplnené len do polovice a zrovna sedadlá vedľa mňa boli prázdne. Do Singapuru som doletela vyspaná, napapaná, v tej najlepšej nálade. Odletová hala asi najpríjemnejšia akú som videla. Všade koberce, pohodlné sedačky, vysmiati ľudia a opäť o niekoľko stupňov viac. A už len 2 a pol hodinky od Bali.
Do Denpasaru sme doleteli podľa plánu o 18:00 hod., aj keď nie a nie sa dostať cez brány letiska.
Kompletne prešacovaná ako najväčšia dealerka všetkých známych drog na svete mi hodinu a pol po prílete trvalo dostať sa von z letiska. Vážne som si už myslela, že si ma tam nechajú. Neverili mi ani fotku v pase. Fuu!
Ale po prejdení všetkých zábran ma už čakal môj šofér pak Agus aj s IHF direktorkou Hannah, jej synom Damianom a dobrovoľníčkou Madalinou. Všetci sme potom pekne spolu nasadli do prenajatého auta a šialenými cestami s autami a motorkami chodiacimi predovšetkým po strede sme sa vydali do nášho IHF Balijského centra.
Úvodná časť môjho malého dobrodružstva je za mnou a na ďalších už pracujem :) Viac foto nájdete vo fotogalérii čoskoro.
See you later, alligator!